O slobode sa zvykne hovoriť, že pokiaľ ju máme, je pre nás samozrejmosťou, no až keď ju stratíme, uvedomíme si jej rozsah. Možno preto je pre nás ťažké identifikovať obete, ktoré o svoju slobodu prichádzajú. Moderné otroctvo je pritom druhým najvýnosnejším organizovaným zločinom vo svete, hoci v lokálnej podobe má často sofistikované podoby. O ich dôsledkoch a prevencii sme sa rozprávali s Janou Ursiny, manažérkou projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi, ktorý realizuje Slovenská katolícka charita.

Vedeli by ste nájsť spoločné znaky obetí obchodovania s ľuďmi, s ktorými ste sa stretli?

Jednoznačný profil obete obchodovania s ľuďmi neexistuje. Môžeme však konštatovať, že medzi najviac zraniteľnú skupinu patria najmä ľudia zo sociálne-ekonomicky znevýhodneného prostredia. Väčšina obetí má nižšie vzdelanie, existenčné problémy, alebo v dôsledku rôznych traumatických udalostí, prípadne dedičných predispozícií, trpí rôznymi psychickými problémami.

Obete trpia pocitom hanby a nechcú o prežitom komunikovať. Ako si to vysvetľujete?

Často sa nejedná len o pocit hanby. Vracanie sa k prežitým udalostiam obete retraumatizuje, čo znamená, že opätovne akoby nanovo prežívali hrôzy, ktoré na nich boli páchané.

Vašimi klientmi sú zväčša muži, hoci obeťami vykorisťovania sa stávajú najmä ženy. Je to tým, že mužské obete sa ľahšie odhalia alebo ľahšie prijmú pomoc?

Ťažko povedať. Je to premenlivé a nedá sa to takto škatuľkovať. Štatisticky prevládajú ženské obete, ktoré sú zneužívané na sexuálne vykorisťovanie, ale v posledných rokoch stúpol aj počet mužských obetí, ktorí sú zneužívaní najčastejšie na nútenú prácu alebo nútené žobranie.

Ako dlho sa venujete jednotlivým obetiam? Ide o doživotnú pomoc, alebo táto zodpovednosť prechádza na inú inštitúciu?

Je to veľmi individuálne. V prípade, že sú klienti schopní  postaviť sa na vlastné nohy, poskytneme im v tom maximálnu podporu a snažíme sa ich viesť k samostatnosti a nezávislosti. Máme však aj klientov, ktorí sú pre vážne zdravotné problémy odkázaní na pomoc inej osoby. V týchto prípadoch sa pre nich snažíme zabezpečiť celoživotnú starostlivosť a opateru podľa stupňa odkázanosti v zariadeniach sociálnych služieb.

Môžete nám priblížiť, ako prebieha pomoc, ktorú obeti poskytujete?

V prvom rade sa snažíme o vybudovanie vzťahu vzájomnej dôvery, úcty a rešpektu. Klienta vnímame ako jedinečnú a autonómnu bytosť. V rámci Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, ktorého gestorom je MV SR, poskytujeme komplexnú starostlivosť počas 6 mesiacov, vo väčšine prípadov počas celého obdobia trestného konania. Pozornosť zameriavame najmä na izoláciu od kriminálneho prostredia a stabilizáciu obete.

„Obetiam poskytujeme sociálne poradenstvo a asistenciu, zabezpečíme zdravotnú starostlivosť, psychologickú a právnu pomoc. Ak si to situácia obete vyžaduje, je im zabezpečené ubytovanie s utajenou adresou.“

Ako prebieha následná integrácia do spoločnosti?

Reintegrácia a postupné osamostatnenie klienta, kedy prestáva byť závislý od našej pomoci a podpory, je dlhodobý proces a závisí vo veľkej miere na nastavení a motivácii každého klienta. S klientmi pracujeme na napĺňaní ich individuálnych cieľov, pomáhame im pri hľadaní a získavaní vhodného zamestnania, učíme ich, ako správne nakladať s financiami. V rámci pracovnej terapie v nich podporujeme pozitívny vzťah k práci, budujeme a upevňujeme pracovné návyky. Zabezpečujeme rôzne voľnočasové aktivity a učíme klientov, ako pozitívne a užitočne nakladať s voľným časom.

Postupne sa snažíme v klientoch obnoviť pocit vlastnej hodnoty a dôvery v seba a vo svoje okolie. Ich životná situácia je často veľmi komplikovaná a proces zmeny je dlhodobý a náročný. Máme niekoľko klientov, s ktorými udržiavame pravidelný kontakt aj po ukončení spolupráce. Niekedy sa však klienti rozhodnú spoluprácu predčasne ukončiť z toho dôvodu, že nechcú alebo nemajú záujem spolupodieľať sa na riešení svojich problémov.

Prečo? 

Jedná sa o prípady, kedy klientom chýba dostatočná motivácia. Niektorí cúvnu zo strachu pred novou situáciou,  pre niektorých je jednoduchšie pred problémami utekať ako ich riešiť. Niekedy sa k nám dostanú aj klienti, ktorí iba migrujú z jednej pomáhajúcej organizácie do druhej a zneužívajú systém.

Spolupracujete so psychológom. Je medzi obeťami možné vyčítať nejaké spoločné znaky psychickej odozvy na zažité utrpenie?

Takmer v každom prípade obete trpia posttramatickou stresovou poruchou, ktorá má vážny dopad na ich psychiku a správanie voči sebe a svojmu okoliu. Ide o poruchu, ktorá vzniká po prežití extrémnej stresovej situácie. Prejavuje sa najmä častým vracaním sa spomienok na prežité udalosti, poruchami spánku, stratou dôvery. Ich životy ovláda apatia a strach.

Rozumiem, že komunikácia s obeťou by mala byť veľmi citlivá. Čo však, ak sa niekto z verejnosti dostane do kontaktu s obeťou alebo získa podozrenie na prípad obete a nemá potrebné odborné vzdelanie. Viete odporučiť, ako by mal s obeťou komunikovať, resp. čo by mal spraviť, aby obeť ochránil? 

V prípade, ak existuje dôvodné podozrenie na obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi, je potrebné okamžite kontaktovať políciu.

Pomáhate aj obetiam zo zahraničia, ktoré skončili na Slovensku?

Áno, Program je určený aj na pomoc cudzincom, ktorí sa dostali do problémov v našej krajine. Podmienkou je, rovnako ako u našich občanov, aby prerušili kontakt s kriminálnym prostredím a prejavili záujem o vstup do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi. Nedávno sme riešili prípad maloletej obete z tretej krajiny, ktorá sa stala obeťou núteného sobáša. Takéto prípady sú však zatiaľ v praxi výnimočné. Na druhej strane, cudzinci z krajín EU sa väčšinou nesnažia zotrvať na Slovensku, ale čo najskôr sa chcú vrátiť do svojej krajiny. V tom prípade realizujeme dobrovoľný asistovaný návrat. Obeti zakúpime cestovné doklady a zabezpečíme bezpečný návrat domov. 

Môžete nám povedať nejaké pozitívne príklady reintegrácie obete?

Môžeme spomenúť príbeh mladého muža, ktorý sa po odchode z adoptívnej rodiny dostal do problémov a skončil na ulici. V zraniteľnej situácii ho odchytili neznáme osoby a ponúkli mu výhodnú prácu v Anglicku. Počas deviatich nasledujúcich rokov vystriedal niekoľko zamestnaní, jeho celú mzdu preberali obchodníci, ktorí zadržiavali aj jeho osobné doklady. Používali veľmi sofistikovaný spôsob, aby z neho dosahovali zisk čo najdlhšie. Vytvorili v ňom ilúziu rodinného zázemia, ale v skutočnosti v ňom vybudovali tak silný pocit menejcennosti, že sa im ani nepokúsil v čomkoľvek protirečiť. Popreli jeho autonómiu a udupali v ňom pocit, že sa môže sám slobodne rozhodovať. To ho zlomilo.

Po 9-tich rokoch vykorisťovania ho vyslobodila polícia. Vrátil sa na Slovensko, kde však nemal žiadne zázemie a kde naňho čakali iba problémy. Prostredníctvom Programu sa mu nakoniec podarilo úspešne sa reintegrovať. Jeho cesta za osamostatnením bola zdĺhavá a náročná, sprevádzaná pocitmi menejcennosti, krivdy a osamelosti. Trvalo to 1,5 roka, ale teraz má stabilné zamestnanie, prenajíma si byt a čo je najdôležitejšie, opäť má chuť do života.

„Sú tieto praktiky obchodníkov s ľuďmi bežné? Že si vystriehnu obeť v slabej pozícii a následne mu naoko poskytujú vzťah a oporu, hoci ho využívajú na zisk?“

V niektorých prípadoch sa jedná o veľmi silnú manipuláciu zo stany páchateľov, kedy v obeti dokážu vyvolať ilúziu rodinného zázemia. Nie je to tak ale vždy. Sú prípady, keď je obeť zastrašovaná fyzickým násilím až likvidáciou, vtedy má prirodzene strach čokoľvek podniknúť.

Obchod s ľuďmi je momentálne celosvetovo druhý najrýchlejšie rastúci organizovaný zločin a práca s obeťami je určite psychicky veľmi vyťažujúca.  Čo je, naopak, oporou pri tejto práci?

Radujem sa zo všetkých malých úspechov našich klientov. Hoci to navonok nie je vidieť, každý malý pokrok smerom k zotaveniu je pre klienta obrovským, ťažko vydobytým krokom. Podobne vnímame aj progres našej organizácie. Drží nás to nad vodou, aby sme nepodľahli skepse.

Cieľom projektu je aj prevencia. Akým spôsobom?

V roku 2019 sme spustili kampaň “Nenechaj sa zotročiť” a uskutočnili 12 vzdelávacích podujatí v oblastiach marginalizovaných skupín obyvateľstva. Dokopy sa vzdelávania zúčastnilo takmer 500 ľudí.  A keďže aj mladí Rómovia sú veľmi aktívni na sociálnych sieťach, kampaň sme spustili aj online. V spolupráci s hudobnou skupinou Gipsy Čáve vznikla pieseň s názvom Dávaj si pozor bráško, ktorá mládeži blízkym jazykom vypovedá o reálnych hrozbách zotročenia, akému sú na  Slovensku vystavení.

V rámci prevencie sa cielene zameriavame na najviac ohrozené skupiny ľudí, ako sú ľudia na hranici chudoby, ľudia bez domova, bývalí klienti detských domovov a ľudia inak sociálne vylúčení, na okraji spoločnosti. Pravidelne realizujeme besedy v záchytnom tábore. Spolupracujeme so strednými školami, ktoré si túto problematiku  vedia zaradiť do svojich učebných osnov, tiež máme pripravený plán prevencie v  zariadeniach poskytujúcich služby ľuďom bez domova.

„V niektorých prípadoch sa jedná o veľmi silnú manipuláciu zo strany páchateľov, kedy v obeti dokážu vyvolať ilúziu rodinného zázemia. Nie je to tak ale vždy. Sú prípady, keď je obeť zastrašovaná fyzickým násilím až likvidáciou, vtedy má prirodzene strach čokoľvek podniknúť.“

Je možné, aby úlohu prevencie zastúpili štátni pracovníci sociálnych služieb, prípadne škola, rodina a pod.? Funguje na Slovensku iná inštitúcia, ktorá zastrešuje tieto aktivity v podobnom rozsahu?

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pravidelne realizuje sériu školení na tému „Identifikácia obchodovania s ľuďmi“ pre špecializované skupiny odborníkov. Téma sa postupne implementuje aj na úrovni štátnej aj verejnej správy, no bolo by vhodné, a my sa aj snažíme, aby sa dostala do povedomia čo najširšej verejnosti. V roku 2014 sme napr. vydali príručku, ktorá obsahuje všetky základné informácie o problematike. Nájdete v nej príbehy obetí a príklady aktivít, ktoré zážitkovou formou priblížia tému deťom aj mladým. Príručka je ako vzdelávacia pomôcka určená najmä pre pedagógov a sociálnych pracovníkov pracujúcich s mladými dospievajúcimi. Je dostupná aj online na www.obchodsludmi.sk/dvemaledievcata/

V niektorých krajinách sú spoločensky akceptovanou normou nútené sobáše, domáce násilie páchané najmä na ženách a deťoch, vykorisťovanie detí, ako je napr. nútená práca detí. Môžeme hovoriť i v týchto prípadoch o obchodovaní s ľuďmi?

Aj v našej krajine žije komunita ľudí, ktorá dohaduje sobáše medzi svojimi ešte neplnoletými potomkami, často proti ich vôli. Ide o tzv. kupovanie neviest.  Pre nich je to súčasť kultúry, ktorú si veľmi ctia a chránia, hoci z nášho pohľadu ide o porušovanie dohovoru o právach detí a porušovanie a nerešpektovanie slovenských zákonov. V takom prípade sa môže obeť obrátiť aj na nás.

V súčasnosti je okolo 200 miliónov detí zneužívaných na rôzne druhy detskej práce, z toho zhruba osem miliónov žije v otrockých podmienkach. Deti sú nútené pracovať v domácnostiach ako aj v rôznych odvetviach, napríklad odevnom, sú využívané v ozbrojených konfliktoch alebo sexuálne vykorisťované.

Je možné pomôcť projektu ako dobrovoľník? 

Priestor pre dobrovoľnícku pomoc sa vytvára napríklad počas organizovania našich osvetových akcií. Jednou z nich je aj nedávno realizovaná akcia v Deň sv. Bakhity. Ide o spomienkovú akciu, ktorá sa koná  počas Medzinárodného dňa modlitby a povedomia o obchodovaní s ľuďmi, 8. februára. V tento deň sa ľudia na celom svete spájajú v modlitbe za obete obchodovania s ľuďmi.

Projekt STOP obchodovaniu s ľuďmi, financovaný Ministerstvom
vnútra Slovenskej republiky, pomáha obetiam s reintegráciou do
spoločnosti, pričom poskytuje komplexnú a dlhodobú starostlivosť. Zabezpečuje asistované dobrovoľné návraty a prednávratovú
asistenciu. Prevádzkuje aj Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818.