Podľa odhadov medzinárodných organizácií sa ročne stáva obeťami obchodovania s ľuďmi na celom svete približne 700 tisíc až 2 milióny osôb.  Jedná sa pritom o vážne porušovanie ľudských práv – zneužívaním osôb na vlastné obohacovanie proti ich vôli, s využívaním rôznych mechanizmov a praktík narúšajúcich integritu obetí. Do obchodovania s ľuďmi sú zväčša zapojené celé organizované zločinecké skupiny, nezriedka s medzinárodnou pôsobnosťou. Momentálne patrí celosvetovo tento druh nelegálnej činnosti popri obchode so zbraňami a drogami medzi najvýnosnejšie a najrýchlejšie rastúce. Neustále pribúdajú jeho nové formy, čo okrem iného sťažuje prácu polície a vyšetrovanie prípadov.

Bežne je za obchodovanie s ľuďmi považovaná najmä nútená prostitúcia žien a detí, či nedobrovoľné odoberanie orgánov, patrí sem však tiež domáce otroctvo, nútená práca v rôznych odvetviach, napr. v poľnohospodárstve, v legálnych aj ilegálnych továrňach, v oblasti služieb a stravovania (hotely, reštaurácie a pod.), nútené sobáše, nútené žobranie na uliciach, nútená pouličná kriminalita či nútená účasť na kriminálnych aktivitách (napr. drogových mafií).

Problematiku obchodovania s ľuďmi na medzinárodnej úrovni špeciálne upravuje a definuje Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu. Za Slovenskú republiku bol podpísaný v roku 2000 v Palerme – ide o tzv. Palermský protokol. Služby pre obete obchodovania s ľuďmi sú na Slovensku riešené prostredníctvom Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi Ministerstva vnútra SR.

Slovensko je dlhodobo prevažne zdrojovou krajinou obchodovania s ľuďmi, no stáva sa čoraz viac cieľovou krajinou, t. j. k obchodovaniu dochádza aj na území Slovenska.