Najmenej 218 miliónov detí a mladistvých od 5 do 17 rokov je dnes nútených pracovať. Z nich 152 miliónov predstavuje obete detskej práce (ILO). Za nežiaducu detskú prácu sa považuje každá práca, ktorú vykonáva dieťa mladšie ako 18 rokov, ktorá je škodlivá pre jeho fyzické alebo psychické zdravie a dieťaťu bráni v školskej dochádzke. Z dôvodu korona-krízy sa počet zasiahnutých detí opäť zvyšuje.
V chudobných regiónoch, kde rodičia nedokážu uživiť svoje rodiny, kde chýba sieť podpornej sociálnej pomoci, trh práce nie je dostatočne regulovaný a dodržiavanie ľudských práv je oslabené, vzniká riziko práce detí. Bremeno zárobku a prežitia rodiny spočíva na útlych detských pleciach. Pripravuje ich o možnosť chodiť do školy a tým vážne ohrozuje ich zdravie a budúcnosť. Navyše, pracujúce deti sú často odlúčené od rodín. Separácia, závislosť od zamestnávateľa, nedostatok vedomostí, chýbajúce vzdelanie, mladý vek a s tým spojená zraniteľnosť robia z detí najohrozenejšiu skupinu, ktorá je často cieľom obchodníkov s ľuďmi.
Deti sú dnes zneužívané na prácu v poľnohospodárstve, v domácnostiach, pri zbere odpadkov, v stavebníctve, v baniach, či manufaktúrnych fabrikách. Nezriedka pracujú vo vykorisťujúcich a extrémne nebezpečných podmienkach, s chemikáliami a hnojivami, bez ochranných prostriedkov či akejkoľvek zdravotnej starostlivosti. Sú prinútené vykonávať tie najťažšie práce, využívané v ozbrojených konfliktoch či sexuálne zneužívané. „V súčasnosti je okolo 200 miliónov detí zneužívaných na rôzne druhy detskej práce, z toho zhruba osem miliónov žije v otrockých podmienkach,“ ozrejmuje Jana Ursiny, manažérka slovenského projektu STOP obchodovaniu s ľuďmi.
„Odišli sme, aby sme pomohli našim rodičom, pretože žijeme v Rumunsku vo veľkej biede. Spali sme iba pár hodín a v karavane v ktorom bola zima. Kontroloval akýkoľvek náš pohyb a museli sme ho na slovo poslúchať. Keď sme nevládali pracovať, škaredo nám nadával, bil nás a vyhrážal sa, že ublíži mame.“
– výpoveď detskej obete obchodovania s ľuďmi –
Svetový deň boja proti detskej práci (12.6.) vyhlásila Medzinárodná organizácia práce (ILO) v roku 2002. Sledovala tým cieľ upozorniť na fenomén detskej práce, proti ktorému treba bojovať odstraňovaním následkov a najmä jej príčin, teda chudoby a nedostupnosti vzdelania, ale i ľahostajnosti spotrebiteľov a spoločností voči tomu, kde, za akých podmienok a kým bol tovar vyrobený. Prísnejšia kontrola dodávateľov z rozvojových krajín v súlade so zásadami fair-trade (tzv. spravodlivého obchodu) prispieva k odstráneniu vykorisťovania a detskej práce na mieste, kde sa výrobky alebo suroviny spracovávajú.
No hoci sa tlak spotrebiteľov a výrobcov zvyšuje, detská práca zostáva dennou realitou mnohých krajín. Je potrebná spolupráca verejných činiteľov a neziskových organizácií operujúcich na mieste porušovania detských práv. Niektoré deti pracujú, pretože sú to siroty, iné aby pomohli rodičom a svojim rodinám. V konečnom dôsledku však detská práca nezvyšuje životnú úroveň rodiny. Deti dostávajú menej peňazí, nevedia sa brániť voči mizerným podmienkam a v niektorých oblastiach len nahrádzajú drahšiu pracovnú silu, ktorou sú nezamestnaní dospelí – aj ich rodičia.
„My všetci sme za toto zodpovední. Vyslovujem apel inštitúciám, aby vyvinuli každé možné úsilie na ochranu maloletých, vyriešením ekonomických a sociálnych medzier, ktoré sú príčinou pokrivenej dynamiky, do ktorej sú žiaľ tieto deti zatiahnuté. Deti sú budúcnosťou ľudskej rodiny: od nás všetkých sa očakáva úloha podporovať ich rast, zdravie a spokojnosť!“
– Pápež František –
Tohtoročný Svetový deň boja proti detskej práci je zameraný na možné následky pandémie covid-19. Medzinárodná organizácia práce predpokladá, že súčasná situácia môže vyvolať prvý nárast detskej práce po 20 rokoch pokroku. Organizácia sa napr. obáva, že rodičia kvôli zhoršenej situácii a prístupu k životným potrebám nepustia svoje deti do školy ani po skončení opatrení, ale využijú ich na prácu doma alebo mimo domovov. Ďalej uvádza, že „nárast chudoby o jeden percentuálny bod môže viesť v niektorých krajinách k zvýšeniu detskej práce najmenej o 0,7 %.“
Autor článku: Monika Čopíková
Zdroje: ilo.org, vaticannews.va
