30. júla si každoročne pripomíname Svetový deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Tento deň upozorňuje na jeden z najzávažnejších zásahov do ľudskej dôstojnosti a zároveň pripomína, že obchodovanie s ľuďmi sa neustále mení.
Kým v minulosti sa pozornosť sústreďovala najmä na sexuálne vykorisťovanie, dnes odborníci čoraz častejšie upozorňujú aj na pracovné vykorisťovanie, nútenú kriminalitu či zneužívanie moderných technológií. Obchodníci s ľuďmi sa prispôsobujú dobe – využívajú sociálne siete, komunikačné aplikácie aj internetové pracovné portály na vyhľadávanie nových obetí.
Tohtoročná medzinárodná kampaň Organizácie Spojených národov nesie názov „Trapped behind the scam“ (V pasci online podvodov) a upozorňuje na rastúci fenomén ľudí, ktorí sa stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi s cieľom nútiť ich páchať internetové podvody.
Stále pretrváva predstava, že obeťou obchodovania s ľuďmi sa môže stať iba človek bez domova, bez vzdelania alebo žijúci v extrémnej chudobe. Prax však ukazuje niečo iné.
Pomoc vyhľadávajú aj ľudia so stredoškolským či vysokoškolským vzdelaním, osoby s pracovnými skúsenosťami alebo tí, ktorí jednoducho uverili zdanlivo dôveryhodnej pracovnej ponuke. Obchodníci s ľuďmi veľmi dobre ovládajú manipulatívne techniky, budujú dôveru a využívajú situácie, keď človek hľadá lepšie pracovné uplatnenie alebo rieši finančné problémy.
Internet priniesol množstvo výhod, no zároveň vytvoril nový priestor na zneužívanie ľudí.
Na sociálnych sieťach či pracovných portáloch sa môžu objaviť ponuky s vysokým zárobkom, bez požadovaných skúseností alebo s prísľubom rýchleho odchodu do zahraničia. Komunikácia býva profesionálna, webové stránky pôsobia dôveryhodne a nábor prebieha výlučne online.
Nie každá výhodná pracovná ponuka je podvod. Práve preto je dôležité venovať čas overeniu zamestnávateľa, pracovnej agentúry aj podmienok zamestnania ešte pred podpisom zmluvy alebo odchodom do zahraničia.
V Európe dnes predstavuje pracovné vykorisťovanie jednu z najčastejšie identifikovaných foriem obchodovania s ľuďmi.
Riziko sa môže týkať práce v stavebníctve, poľnohospodárstve, logistike, gastronómii, upratovacích službách, opatrovateľstve či výrobe. Varovnými signálmi môžu byť:
Nie každé porušenie pracovnoprávnych predpisov je obchodovaním s ľuďmi. Ak sa však využíva zraniteľnosť človeka a ten nemá reálnu možnosť situáciu opustiť, môže ísť o veľmi závažnú formu vykorisťovania.
Jedným z najvýraznejších trendov posledných rokov sú takzvané scam centrá.
Ľudia reagujú na ponuky administratívnej práce, zákazníckej podpory alebo marketingových pozícií v zahraničí. Po príchode však zistia, že boli oklamaní. Sú im odobraté doklady, obmedzený pohyb a pod hrozbou násilia alebo dlhov sú nútení kontaktovať ľudí po celom svete a zapájať sa do investičných, romantických či iných internetových podvodov.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o páchateľov trestnej činnosti. V mnohých prípadoch sú však sami obeťami obchodovania s ľuďmi, ktoré ich pripravilo o slobodu rozhodovať o vlastnom živote.
Ak sa chystáte pracovať alebo cestovať do zahraničia, venujte pozornosť niekoľkým základným pravidlám:
Ak máte podozrenie, že ste sa vy alebo niekto vo vašom okolí stal obeťou obchodovania s ľuďmi, nie ste na to sami.
Bezplatná Informačná linka k obchodovaniu s ľuďmi 0800 800 818 je k dispozícii počas pracovných dní od 8.00 do 20.00 hod.
Viac informácií o prevencii, možnostiach pomoci a aktuálnych témach nájdete na www.obchodsludmi.sk.
Obchodovanie s ľuďmi sa neustále prispôsobuje novým technológiám aj spoločenským zmenám. Preto je dôležité, aby sa vyvíjalo aj naše povedomie o jeho podobách. Kritické myslenie, overovanie informácií a ochota vyhľadať pomoc môžu rozhodnúť o tom, či sa z lákavej ponuky stane nová životná príležitosť alebo začiatok vykorisťovania.
Pri príležitosti Svetového dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi si pripomeňme, že prevencia začína informáciami. Tie môžu ochrániť nielen nás, ale aj našich blízkych.
