Keď sa hovorí o obchodovaní s ľuďmi, najčastejšie si predstavíme sexuálne alebo pracovné vykorisťovanie. Môže však mať aj podoby, ktoré sú verejnosti menej známe. Patria medzi ne napríklad prípady spojené s nútenými sobášmi, nezákonnými adopciami či zneužívaním náhradného materstva.
Práve na tieto formy reaguje aj Európska únia. Revidovaná smernica EÚ o boji proti obchodovaniu s ľuďmi rozšírila vymedzenie vykorisťovania aj o zneužívanie náhradného materstva, núteného sobáša a nezákonnej adopcie, pokiaľ sú naplnené znaky obchodovania s ľuďmi. Členské štáty mali nové pravidlá prevziať do svojich právnych poriadkov do 15. júla 2026.
Nútený sobáš je situácia, keď aspoň jeden z ľudí nevstupuje do zväzku slobodne, ale v dôsledku nátlaku či donútenia. V niektorých prípadoch môže byť súčasťou širšieho vykorisťovania človeka.
Niekto môže byť napríklad podvedený alebo pod nátlakom odvezený do inej krajiny, kde je prinútený uzavrieť sobáš. Následne môže byť kontrolovaný, nútený pracovať, vykorisťovaný v domácnosti alebo sexuálne zneužívaný.
Nie každý nútený sobáš je automaticky obchodovaním s ľuďmi. Ak je však človek získaný, prepravený alebo držaný pod kontrolou prostredníctvom podvodu, nátlaku, hrozieb či zneužitia jeho zraniteľného postavenia s cieľom vykorisťovať ho, môže ísť o obchodovanie s ľuďmi.
Ďalšou menej známou oblasťou sú prípady spojené s nezákonnou adopciou. Ani porušenie pravidiel pri adopcii samo osebe automaticky neznamená obchodovanie s ľuďmi. Európska smernica však po novom výslovne počíta s tým, že zneužívanie nezákonnej adopcie môže byť formou vykorisťovania v rámci obchodovania s ľuďmi.
Pri deťoch je pritom situácia mimoriadne citlivá. Sú odkázané na rozhodnutia dospelých, často nemajú možnosť pochopiť, čo sa s nimi deje, a už vôbec nie samostatne vyhľadať pomoc.
Na toto riziko upozornila v roku 2026 aj expertná skupina Rady Európy GRETA v súvislosti s ukrajinskými deťmi, ktoré boli počas vojny nezákonne deportované alebo násilne premiestnené. Medzi rizikami, ktorým môžu čeliť, uvádza aj obchodovanie s ľuďmi vrátane prípadov spojených s nezákonnými adopciami.
Do európskej úpravy pribudlo aj zneužívanie náhradného materstva. Ani v tomto prípade neplatí, že náhradné materstvo ako také predstavuje obchodovanie s ľuďmi.
O obchodovanie s ľuďmi môže ísť napríklad vtedy, keď je žena podvedená alebo prinútená stať sa náhradnou matkou a jej situácia je následne využitá na jej vykorisťovanie. Nové pravidlá sa teda nezameriavajú na samotné náhradné materstvo, ale na prípady jeho zneužitia.
Tieto menej známe podoby ukazujú, prečo môže byť obchodovanie s ľuďmi niekedy ťažké rozpoznať. Nemusí ísť iba o človeka vykorisťovaného na pracovisku alebo v sexbiznise. Za okolnosťami, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako rodinná či súkromná záležitosť, sa môže v konkrétnych prípadoch skrývať podvod, nátlak, kontrola a vykorisťovanie.
Dôležité je zároveň nerozširovať pojem obchodovania s ľuďmi na každú problematickú situáciu. Nútený sobáš, nezákonná adopcia ani náhradné materstvo samy osebe automaticky neznamenajú obchodovanie s ľuďmi. Rozhodujúce sú okolnosti konkrétneho prípadu a to, či je človek zneužívaný s cieľom jeho vykorisťovania.
Aj preto sa spôsoby, akými obchodovanie s ľuďmi rozpoznávame, musia vyvíjať spolu s jeho meniacimi sa podobami.
Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto vo vašom okolí môže byť obeťou obchodovania s ľuďmi, môžete sa obrátiť na Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818, ktorá je dostupná každý pracovný deň od 8:00 do 20:00.
