Celosvetovo je najčastejšou formou vykorisťovania nútená práca a sexuálne vykorisťovanie, aj na Slovensku sú tieto formy najviac rozšírené. V našich končinách obchodovanie s ľuďmi nie je to, čo vidíme v akčných filmoch, kde niekoho unesú a chcú predať na orgány. Dnes obchodníci používajú sofistikovanejšie metódy ako zlákať a vykorisťovať obete. Často sa zameriavajú na ľudí v zraniteľnom postavení. Nasľubujú im veľa pekných vecí ako napríklad dobrý plat, bezplatné ubytovanie, lepšiu budúcnosť atď., no keď príde na lámanie chleba, z rozprávky sa stáva nočná mora. Obeť obchodovania je nútená pracovať, pričom výplata končí v rukách obchodníka, býva v neľudských podmienkach a niekedy sa musí starať aj o samotného vykorisťovateľa.

Podobný scenár sa odohral aj v živote Patrika:

„Tam, kde som vyrastal, som si nemohol nájsť prácu. Žil som v jednej domácnosti s otcom a bratmi. S mojim otcom to bolo náročné, ťažko sa s ním vychádzalo, tak som sa zbalil a odišiel. V susednej krajine som začal pracovať v továrni. Po istom čase ma oslovil jeden známy, či by som s ním nechcel ísť do zahraničia, že mi tam vybaví prácu. Uveril som jeho sľubom a odcestoval s ním. Nakoniec som tam bol sedem rokov. Po celý čas som býval s ním, chodil do práce, staral sa oňho, pretože on do práce nechodil. Hoci som pracoval a dobre zarábal, peniaze som nikdy nevidel. Kreditku, kde chodili moje výplaty mal on. Až z jednej televíznej relácie som pochopil, že zrejme aj ja môžem byť obeťou obchodovania s ľuďmi. Vďaka tomuto poznaniu som sa rozhodol vyhľadať pomoc a od svojho obchodníka utiecť. Na Slovensko som sa dostal za pomoci Slovenskej katolíckej charity.

Konečne som slobodný, mám dobrú prácu a veľa plánov do budúcna.