Sprievodný materiál

Peter si potreboval privyrobiť na vlastné bývanie. Zopár známych z okolia už v Anglicku bolo a tak nemal dôvod pochybovať o bezpečnosti a úspechu plánovanej cesty. S kamarátmi si našli personálnu agentúru, cez ktorú sa dostali do malého mesta severne od Londýna. Práca na stavbe aj podmienky však na mieste od začiatku vyzerali inak, ako im bolo sľúbene. Denne ťahali 12 až 16 hodín namiesto ôsmich, za sprostredkované ubytovanie im sťahovali vysoké sumy, strava bola slabá, ak vôbec nejaká bola, výplaty dlhý čas meškali...

Peter a jeho kolegovia sa pohybovali len na určených miestach a vždy pod dozorom, bola obmedzovaná ich osobná sloboda. Keď sa niekto ozval, začali sa im vyhrážať, jedného kamaráta po neúspešnom pokuse o útek demonštratívne zbili. Po pár týždňoch pochopili, že sa odtiaľ ľahko nedostanú, že podmienky nie sú zlé len zhodou okolností, nezmenia sa k lepšiemu a že boli pravdepodobne predaní. Doklady im hneď na začiatku vzali, jazyk nevedeli, a tak boli ich možnosti na záchranu obmedzené. Po istom čase sa im však podarilo ujsť a v blízkej nemocnici požiadať o pomoc. S pomocou tlmočníka na polícii vypovedali, za asistencie mimovládnych organizácií sa bez peňazí vrátili domov. Peter (38 rokov)

Každoročne vycestuje za prácou do zahraničia veľké množstvo Slovákov ako Peter. Mnohí sú bez svojho vedomia predaní za novodobých otrokov ešte na Slovensku. Často vôbec netušia, čo sa im v zahraničí stalo a v prípade šťastného úteku po návrate domov pomoc nevyhľadajú, hanbia sa a bojujú s traumami sami.

Hana dostala vďaka kamarátke ponuku pracovať ako chyžná v Nemecku. Keďže bola čerstvá absolventka, pochádzala z oblasti s minimom pracovných ponúk a chcela sa naučiť jazyk, rozhodla sa vycestovať. Prvé ráno na mieste v malej ubytovni jej bolo oznámené, že bola predaná a bude robiť prostitúciu. Ak sa nepodvolí, ublížia jej i jej rodine. Násilím bola postupne zlomená a nedobrovoľne sa stala otrokom skupiny, ktorá na nej zarábala. Odobrali jej doklady, vzali mobil a peniaze a nič jej neplatili. Držali ju v malej izbe, kde jej vodili zákazníkov. Naučili ju na drogy, aby sa nebránila a „podávala výkon“. Trpela nedostatkom jedla, spánku a neustálym zastrašovaním.

Asi po štyroch mesiacoch ju zachránila policajná razia, keďže skupinu obchodníkov policajti dlhší čas sledovali. Hanu previezli do útulku jednej mimovládnej organizácie v Nemecku, ktorá jej posytka pomoc a mohla sa tu liečiť. Vypovedala na súde, takže z bezpečnostných dôvodov dodnes žije v utajení. Jej život už nikdy nebude taký, ako predtým. Kamarátka, ktorá jej prácu ponúkla, ušla do zahraničia. Hana (21 rokov)

Príbehy obetí obchodu s ľuďmi zvyčajne začínajú ponukou od blízkej osoby, ktorej obeť dôveruje, alebo si ju svojím príjemným správaním časom získa, a tak nie sú dôvody na pochybnosti. Výnimkou nie je ani predstieranie vzťahu, čo sa stalo osudným aj mnohým Slovenkám.