Čo je OSĽ

Podľa odhadov medzinárodných organizácií sa ročne stáva obeťami obchodovania s ľuďmi  na celom svete približne 700 tisíc až 2 milióny osôb.  Jedná sa pritom o vážne porušovanie ľudských práv – zneužívaním osôb na vlastné obohacovanie proti ich vôli, s využívaním rôznych mechanizmov a praktík narúšajúcich integritu obetí. Do obchodovania s ľuďmi sú zväčša zapojené celé organizované zločinecké skupiny, nezriedka s medzinárodnou pôsobnosťou. Momentálne patrí celosvetovo tento druh nelegálnej činnosti  popri obchode so zbraňami a drogami  medzi najviac výnosné a najrýchlejšie sa rozrastajúce. Neustále pribúdajú jeho nové formy – čo okrem iného sťažuje prácu polície a vyšetrovanie prípadov.

Páchatelia týchto kriminálnych aktivít vždy využívajú zraniteľnosť svojich obetí alebo ich dôveru. Nemusí sa však jednať len o ľudí v núdzi (aj keď tí tvoria prevažnú časť obetí obchodovania, hľadajúc riešenie svoje ťažkej situácie) – často sa prvotný nábor vykonáva prostredníctvom ponúk študijných pobytov, ponúk na sobáš, predstierania lásky a blízkeho vzťahu – čím sa ohrozenou skupinou stávajú v podstate všetci – bez rozdielu vzdelania, národnosti či veku. 

Bežne je za obchodovanie s ľuďmi považovaná najmä nútená prostitúcia žien a detí, či nedobrovoľné odoberanie orgánov, patria tu však tiež pomocné práce v domácnosti (vrátane au-pair, opatrovateľstva), práca v poľnohospodárstve, legálnych aj ilegálnych továrňach, práca v oblasti služieb a stravovania (hotely, reštaurácie a pod.), nútené sobáše, nútené žobranie na uliciach, nútená pouličná kriminalita či nútená účasť na kriminálnych aktivitách (napr. drogových mafií).

Obete obchodovania s ľuďmi

Aj keď neexistuje jednoznačný profil obete obchodovania s ľuďmi, stále platí, že najviac zraniteľnou skupinou sú ľudia so sociálne-ekonomicky znevýhodneného prostredia. V slovenských pomeroch to znamená viac obetí z oblastí s vysokou nezamestnanosťou a zo sociálne znevýhodnených komunít. Väčšina obetí má nižšie vzdelanie, nie je to však jednoznačne predurčujúci znak, nakoľko isté percento tvoria aj ľudia s ukončeným stredoškolským či vysokoškolským vzdelaním. V porovnaní s predošlými rokmi, kedy boli obeťami najmä ženy obchodované pre sexbiznis, pribúdajú mužské obete nútených prác. Tiež sa znižuje vek obetí, narastá počet obchodovaných detí. Dôležitým faktorom zvyšujúcim možnosť skúsenosti obchodovania s ľuďmi (najmä už v situácii ohrozenia pri potrebe bojovnosti a duchaprítomnosti) je tiež prežité násilie alebo zneužívanie (najmä počas detstva) a teda následne  nižšia sebaúcta, väčšia labilita a zraniteľnosť jednotlivcov.

Slovensko je zatiaľ prevažne zdrojovou a tranzitnou krajinou obetí obchodovania s ľuďmi.

Problematiku obchodovania s ľuďmi na medzinárodnej úrovni špeciálne upravuje a definuje Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (tzv. Palermský protokol). Za Slovenskú republiku bol podpísaný v roku 2000 v Palerme.