Práca: nútený sobáš

Od malička som žila v detských domovoch na východnom Slovensku aj so svojou mladšou sestrou.  Keď som mala 18 rokov, musela som z detského domova odísť. Nevedela som ale kam.. Na jednej strane som bola rada, že si budem môcť žiť svoj vlastný život, že budem mať slobodu, na druhej strane som nevedela, odkiaľ a ako začať.

Anglicko – krajina môjho nového domova

O rodičoch som nemala žiadne správy. Zostala som  na ulici. Mala som nejaké peniaze, ktoré mi dali pri odchode z domova. Na ulici som sa zoznámila s rómskymi rodinami, ktoré povedali, že mi pomôžu dostať sa do Anglicka a nájsť si tam prácu. Peniaze som mala, takže mi mohli vybaviť doklady a letenku. Mali tam vraj svojich známych,  ktorí sa o mňa mohli postarať. Anglicko mi znelo veľmi dobre, poriadne som ani nevedela, kde sa nachádza, ale vraveli, že sa tam žije lepšie a bude o mňa postarané – budem tam mať prácu, aj rodinu, u ktorej  budem môcť bývať.

Po príchode do Anglicka som najprv zostala asi týždeň v Londýne. Hneď v prvý deň mi povedali, aby som im odovzdala pas – vraj  aby sa mi nestratil, že mi uschovajú na bezpečné miesto. Po týždni mi povedali, že tam nie je robota, tak pôjdem bývať k inej rodine, do  Leeds. Tam som žila mesiac, ale stále pre mňa nemali prácu. Pomáhala som v domácnosti, v záhrade, všetko za stravu a ubytovanie.

Vydaj za cudzieho muža

Jeden deň prišli s ponukou, že ak sa vydám za jedného muža z Pakistanu, budem sa mať veľmi dobre. Je vraj bohatý, nebudem musieť vôbec pracovať. Bála som sa toho, vôbec som ho nepoznala a mala som sa hneď vydávať. Prišlo mi to všetko také čudné. Nerozumela som tomu a nevedela, čo mám robiť. O pár dní mi nečakane povedali, že ideme Pakistanca navštíviť. Cestou autom k jeho domu potom oznámili, že musím u neho zostať, lebo oni sa vracajú na Slovensko a už nemajú pre mňa ubytovanie. Moje doklady sa vraj stratili pri sťahovaní. Začala som sa veľmi báť.

V domácom väzení

Prišli sme pred veľký barak. Boss z rodiny, v ktorej som bývala, sa stretol s Pakistancom, ale ja som vedela slabo anglicky, len pár slov – nerozumela som, o čom sa rozprávajú. Len som videla veľa peňazí, ktoré bossovi dával muž z Pakistanu. Cez tlmočenie bossa mi povedal, že keď sa za neho vydám, on získa pobyt v Anglicku a ja za odmenu budem mať u neho ubytovanie a pomôže mi nájsť si prácu. Nakoniec som súhlasila.

Hneď od prvého dňa začal byť na mňa agresívny, kričal na mňa, ponižoval ma, všetko zamkol a ja som nemala šancu dostať sa von.  Mala som pre neho vykonávať domáce práce, raz ma chcel znásilniť… Takto som u neho prežila asi týždeň.

Keď potom v jeden deň nebol doma, podarilo sa mi nájsť číslo na políciu a zavolať im. Pochopili, že mám nejaký problém a urobili na dom raziu. Takto som sa dostala k organizácii, ktorá mi potom pomohla vrátiť sa domov na Slovensko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *