Ani vo sne by mi nenapadlo…

Chceli sme len brigádu na leto

Stalo sa to počas leta 2007. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sociálnej práce (dokonca po absolvovaní niekoľkomesačného vzdelávania a medzinárodného stretnutia  zameraného práve na boj proti obchodovaniu s ľuďmi) som si spolu so sestrou hľadala nejakú brigádu. Chceli sme ísť na púť do Santiago de Compostella v Španielsku a na cestu si čosi privyrobiť. Bol však už jún – čas, kedy sú všetky výhodné možnosti beznádejne obsadené. Aj napriek tomu sme to nevzdávali a hľadali  na internete, pýtali sa známych, v  agentúrach,… Dávali sme si pozor  najmä na serióznosť ponúk – aby sme nenaleteli žiadnym pochybným reklamám z kadejakých inzerátov alebo  internetu. Blížil sa však júl a my sme stále nič nemali.

Dobrá ponuka cez známosti

V tejto, vzhľadom na pokročilý čas dosť zúfalej situácii, sa nám ozvala  jedna dobrá známa s tým, že si spolu so svojou sestrou tiež hľadá brigádu. Čo nám v tej chvíli uniklo, bol fakt, že je to dosť nezodpovedná osoba Vraj sa jej ozvala pre zmenu jej dobrá známa (tú sme však my  nepoznali a až neskôr sme zistili, že to v skutočnosti nebola až taká dobrá známa). Tá  zhodou okolností práve v tých dňoch končila svoju brigádu v neďalekej Viedni a hľadala náhradu nielen na svoje miesto, ale aj na ďalšie pracovné pozície. Malo ísť o miesto čašníčky, kuchárky, barmanky a upratovačky v malej, slušnej reštaurácii len s dennou prevádzkou. Lákavá pracovná ponuka v sebe ešte zahŕňala ponuku samostatného, plne zariadeného a k práci blízko situovaného bývania v byte majiteľa reštaurácie, ktorý ho na tieto účely prenajíma. Sľúbenú  výšku zárobku si už nepamätám. Možno sme sa na  ňu z radosti aj zabudli opýtať. Zdalo sa nám, že nie je čo zvažovať a hlavne strácať čas. S ponukou sme teda súhlasili, narýchlo sa zbalili a odcestovali.

Čakalo nás luxusné auto a neznámi muži

Podľa dohody nás mal na autobusovej stanici čakať náš budúci zamestnávateľ. Nebol to však on, ale jeho údajný synovec, ktorý nás  upokojoval tým, že strýko čaká pri aute. Pri luxusnom 7-miestnom aute s dymovými sklami, koženým čalúnením a ďalšou nadštandardnou výbavou strýko síce čakal, ale s ním tiež ďalší neznámy muž, vraj strýkov brat. To už boli teda traja statní muži tureckého pôvodu. Bol to tiež prvý okamih, kedy veci neboli podľa dohody a my sme sa začali  znepokojovať. Vypýtali sme si ich vizitku, aby sme mali aspoň nejaké údaje (čo nám však v tej situácii, keď sme si nemohli overiť ich pravdivosť, bolo vlastne nanič). Keďže sa to udialo hneď po našom príchode a budúci zamestnávatelia sa tvárili, že niet dôvodu na znepokojenie, bolo nám dosť hlúpe otočiť sa a odísť. A tak sme sa rozhodli, že si pozrieme pracovisko, bývanie a potom sa rozhodneme, čo ďalej.

Namiesto slušnej reštaurácie špinavá krčma

Vystúpili sme kdesi v centre Viedne. Malá, slušná reštaurácia s dennou prevádzkou bola v skutočnosti malá, špinavá krčma štvrtej a nižšej cenovej kategórie s nonstop prevádzkou, ktorá namiesto jedál ponúkala nočné diskotéky a príslušný nápojový lístok (a ktovie, čo ešte). Potom nasledovalo zoznámenie sa s bývaním. Samostatný, plne zariadený, k práci blízko položený byt v skutočnosti predstavoval 3- izbový byt obývaný už spomínaným synovcom, situovaný v okrajovej časti Viedne, od krčmy vzdialený autom asi 20 minút. Jedna izba bola skladom, druhá obývačkou  a tretia  spálňou. Všade bolo množstvo prázdnych fliaš od alkoholu, v popolníkoch hŕby ohorkov z cigariet.

Žiadne peniaze nestoja za cenu života

Keď sme to uvideli, skutočne nám nebolo všetko jedno a situácia začala naberať kontúry hrozných príbehov o zneužitých ľuďoch, ktoré sme kedysi počuli. Začínali presne takto. Neboli sme si isté, či sa nejedná len o našu precitlivenosť alebo zbytočné obavy, na druhej strane tu bola stále tá možnosť, že aj pokračovanie nášho príbehu bude kopírovať scenáre zobchodovaných ľudí v zahraničí – so všetkými jeho dôsledkami. Nakoniec sme sa rozhodli, že nám žiadna vidina peňazí nestojí za takéto riziko a rozhodli sme sa odísť.

S ružencom v ruke sme čakali na ráno, aby sme mohli vypadnúť preč

Naši potenciálni zamestnávatelia nás medzičasom nechali v byte samé. Aby sme sa vraj poriadne vyspali, že po nás prídu ráno. Keďže sa medzičasom zotmelo, báli sme sa ísť proti noci von, blúdiť po Viedni a hľadať cestu späť. Dnes by som sa rozhodla inak a utekala preč hneď pri prvej príležitosti – keďže druhá nemusí vôbec prísť. Rozhodli sme sa však zostať a prečkať do rána. S dokladmi pod tričkami a ružencom v ruke sme prebdeli celú noc. Ráno hneď na svitaní sme z bytu ušli. A boli sme rady, že sa nám podarilo bezpečne vrátiť domov – hoci bez zarobených peňazí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *