Ako som sa dala nachytať…



Minulé leto som sa i napriek svojmu negatívnemu presvedčeniu o štýle práce ako aupair, vybrala do sveta. Pôvodne som mala pracovať v Írsku a starať sa o tri deti, preto som sa snažila získať všetky informácie o krajine mojich snov a sústredila som sa na odchod. Avšak ešte pred odchodom z domu mi moja potenciálna rodina oznámila, že ma nemôžu prijať. Napriek všetkému som predsa len odletela smer – Dublin. Len z Božej milosti som tam prežila dva týždne. Ubytovaná som bola u všelikoho možného i nemožného, za ten čas som si hľadala prácu. Bez registračného čísla je to však veľmi ťažké, málokto chce zamestnať niekoho na čierno. Pokračovať v čítaní

Práca: nútený sobáš



Od malička som žila v detských domovoch na východnom Slovensku aj so svojou mladšou sestrou.  Keď som mala 18 rokov, musela som z detského domova odísť. Nevedela som ale kam.. Na jednej strane som bola rada, že si budem môcť žiť svoj vlastný život, že budem mať slobodu, na druhej strane som nevedela, odkiaľ a ako začať. Pokračovať v čítaní

Ani vo sne by mi nenapadlo…



Chceli sme len brigádu na leto

Stalo sa to počas leta 2007. Po úspešnom ukončení vysokoškolského štúdia sociálnej práce (dokonca po absolvovaní niekoľkomesačného vzdelávania a medzinárodného stretnutia  zameraného práve na boj proti obchodovaniu s ľuďmi) som si spolu so sestrou hľadala nejakú brigádu. Chceli sme ísť na púť do Santiago de Compostella v Španielsku a na cestu si čosi privyrobiť. Bol však už jún – čas, kedy sú všetky výhodné možnosti beznádejne obsadené. Aj napriek tomu sme to nevzdávali a hľadali  na internete, pýtali sa známych, v  agentúrach,… Dávali sme si pozor  najmä na serióznosť ponúk – aby sme nenaleteli žiadnym pochybným reklamám z kadejakých inzerátov alebo  internetu. Blížil sa však júl a my sme stále nič nemali. Pokračovať v čítaní

Práca: nútené žobranie



Vyrastal som v detskom domove, kde nás vychovávali ešte v socialistickom štýle. Všetko sme dostávali na prídel. Dlho som nevedel, ako vyzerá chlieb vcelku, lebo sme ho vždy dostávali len nakrájaný… Nepoznal som peniaze a už vôbec nie ich hodnotu. Kvôli správaniu som skončil v reedukačnom domove, kde som si začal robiť učňovku. Pokračovať v čítaní

Nútená práca namiesto vysokej školy



Zmaturovala som. Neprijali ma na vysokú školu a v našej lokalite nebola šanca sa zamestnať. Sme totiž „hladová dolina“ na strednom Slovensku, kde je dosť veľká nezamestnanosť.  Povedala som si, že nič sa mi nestane, keď si pôjdem manuálne niečo zarobiť do Čiech. Chodilo tam totiž od nás dosť ľudí cez jednu známu agentúru. Agentúra u nás mi oznámila podmienky, za akých budem pracovať a ja som s nimi súhlasila. Hneď po príchode do Čiech/bolo to za Prahou smerom k nemeckým hraniciam/ som však zistila, že zamestnávateľ ich takmer všetky zmenil a moja dohoda s agentúrou v podstate neplatí. Pokračovať v čítaní